Vulkanizačná reakcia bola objavená v roku 1839 Charlesom Goodyearom, Američanom, ktorý zmiešal síru s kaučukom a vyhrieval ho, aby vytvoril lepší materiál. Tento objav je najdôležitejším medzníkom vo vývoji gumy. Britský muž Hancock najprv použil metódu priemyselná produkcia. Jeho priateľ Brockeden nazval proces vulkanizácie, termín, ktorý dodnes používajú kaučukoví technológovia.
Spôsoby vytvrdzovania živice a chinónoxímu boli objavené postupne v roku 1940. V roku 1943 bolo zistené, že síry sa dostalo do tela. Po druhej svetovej vojne sa objavili nové systémy sulfurizácie, ako je vulkanizácia žiarenia objavená v 50. rokoch 20. storočia, uretán vulkanizačný systém v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a vyvážený vulkanizačný systém navrhnutý v roku 1980. Napriek tomu je síra lacná a ľahko sa získa, bohaté zdroje, dobré vlastnosti vulkanizátu, je stále najlepším vytvrdzovacím agens.After viac ako 100 rokov výskumu a vývoja, bolo vytvorených niekoľko základných rôznych úrovní sulfidového systému síry.
Vulkanizačná reakcia je komplexná chemická reakcia zahŕňajúca viaceré zložky. Obsahuje sériu chemických reakcií medzi molekulami gumy a vulkanizačnými činidlami a ďalšími komplexmi. Medzi nimi je dominantná reakcia kaučuku a síry.
Podľa Shenyang Sunnyjoint je vulkanizácia gumy veľmi dôležitou etapou v procese výroby gumy. Tento proces prináša kaučuku množstvo hodnotných fyzikálnych vlastností, čím sa kaučuk stáva široko používaným technickým materiálom, ktorý hrá dôležitú úlohu v mnohých dôležitých odvetviach a rôznych aspektoch moderných špičkových technológií, ako je doprava, energetika, kozmický priestor a rozvoj kozmického priestoru.
